9. ročník

V znamení deviatok alebo zo zákulisia Divadelnej Chalupky

 
Divadlená Chalupka bude v tomto roku o čosi výnimočnejšia. Prečo? Na to sme sa opýtali Maroša Krajčoviča - dramaturga festivalu a metodika pre divadlo Stredoslovenského osvetového strediska.
 
Ani sme sa nenazdali a festival, ktorý považujeme za dlhoročnú súčasť breznianskej kultúry je tu opäť. Už vlani sa stal súčasťou ponuky aj v neďalekej Hriňovej, kde sa chytili príležitosti nielen divadelníci z Hriňovského divadla, ale aj vedenie mesta a mestské kultúrne stredisko. Čím bude tento, už deviaty ročník, výnimočný?
- Keď sa povie deviaty ročník čohokoľvek, tak obyčajne nemáme pocit nejakej výnimočnosti. Nie je to okrúhle výročie, je to jednoducho niečo, čo už bolo v rôznych obmenách v predošlých ôsmich rokoch. Táto naša deviatka je však výnimočná, pretože domáci a spoluorganizátor festivalu,  Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno oslavuje svoje „okrúhliny“ - 90. výročie novodobej činnosti. A možno, keby súbor pred deväťdesiatimi rokmi nebol obnovil divadelnú činnosť v Brezne, nebol by ani festival. Nejaký podobný festival by na pôde bystrickej osvety určite bol, ale možno nie práve Divadelná Chalupka. Preto považujem tieto dve deviatky za určitý symbol približovania sa, vytvárania divadelnej kontinuity v kultúrnej tradícií.
Vďaka čomu alebo komu to tak je?
- No a nemožno zabudnúť spomenúť najmä Laca Vagadaya, ktorý veľkú časť tých rokov viedol breznianskych ochotníkov a má najväčšiu zásluhu na tom, že súbor, ktorý priviedla na vrchol ochotníckeho divadla pani Elena Hollá-Holéczyová, viedol súbor k ďalším úspechom a chalupkovci patria ešte stále k špičke slovenského neprofesionálneho divadla. Svedčia o tom mnohé ocenenia za krásne inscenácie, mnoho individuálnych cien, ale aj plejáda mien profesionálnych režisérov, scénografov aj autorov, ktorých práve Laco pritiahol k spolupráci a oni posúvali súbor až na vrhol ochotníckeho Parnasu. Samozrejme, že sám by to nebol dokázal. Vybudoval však dobrý kolektív pre divadlo nadšených osobností.
Spomínali ste množstvo ocenení. Mohli by ste spomenúť aspoň tie najvýznamnejšie?
- Možno by som začal tým, že súbor bol v roku 1990 posledným víťazom federálnej divadelnej súťaže Jiráskov Hronov, kde zabodoval so svojou výnimočnou inscenáciou Zberné stredisko. Táto inscenácia bola ocenená aj vrcholným titulom Tvorivý čin roka na Scénickej žatve. Tento titul získal súbor aj za inscenácie Svadba pod kohútom a Hriech. Dvakrát bol ocenený Cenou mesta Brezno a nedávno získal aj cenu Kvet kultúry, ktorý udeľuje VÚC. Okrem toho breznianski ochotníci často prinášali ocenenia aj z množstva zahraničných festivalov.
Hovorili ste aj o individuálnych oceneniach pre členov súboru. Aké ceny to boli a kto ich získal?
Nebudem vyratúvať všetky ceny, ktoré jednotliví členovia z roka na rok získavali za svoje herecké výkony. Ale k najvýznamnejším oceneniam patrí Cena Jozefa Kronera a do klubu jej držiteľov patria v celej plejáde ochotníkov traja členovia DSJCH – Klára Roštárová, Alžbeta Vagadayová a Laco Vagaday.
Takže deväťdesiatka DSJCH sa bude oslavovať na 9. ročníku Divadelnej Chalupky?
- Samotné oslavy 90. výročia novodobej činnosti DSJCH budú v réžii samotného súboru, ktorý už začiatkom septembra v rámci nich uvedie hru Zabudla som na doskách Slovenského národného divadla v Bratislave a vyvrcholia v závere roka. Samozrejme, že aj pri Chalupke sme túto príležitosť využili a spomínanú inscenáciu sme zaradili do programu festivalu. Nebude to však v Brezne. Vaši čitatelia určite za tých deväť rokov postrehli, že náš festival sa pravidelne koná aj v okolitých obciach a už som spomenul aj Hriňovú. Takže po národnom divadle uvidia smutno-veselý príbeh troch generácií žien v Polomke a v Hriňovej.
Na čo sa ale môžu tešiť diváci v Brezne?
- Keďže Hriňovské divadlo už tiež patrí k Chalupke, dostalo príležitosť festival otvoriť a priniesť radosť najmä detskému divákovi so svojou úspešnou inscenáciou Snehová kráľovná, s ktorou získalo v tejto sezóne tretie miesto na celoštátnej prehliadke Divadlo a deti v Rimavskej Sobote. Dokonca sa nám podarilo obe divadlá prepojiť. Dvaja mladí divadelníci – Brezňan Matej Struhár a Hriňovčanka Vierka Farbiaková, ktorí začínali práve v miestnych ochotníckych divadlách pripravili nezávisle od seba dve monodrámy. V spoločnom programovom bloku Mladé monodrámy, určené pre stredoškolákov, ale aj pre širokú verejnosť, predstavia v synagóge tituly Purgatórium a Viera, však to bude lepšie?. Okrem Hriňovej a Čierneho Balogu sa bude môcť aj v Brezne detský divák naučiť čarovať v Zabudnutej škole kúziel, s ktorou prichádzajú divadelníci zo známeho súboru Materinky zo Šale. Mladí diváci sa určite pobavia, ale aj poučia s Divadlom mladých Napočkanie z Tlmáč v hre Stroskotanci autora absurdnej drámy Slawomira Mrožka.
A čo dospelí diváci?
- Pre širokú verejnosť máme pripravené dve inšpiratívne a výborné inscenácie. Festivalové programy v Brezne ukončí Divadlo bez groša z Veľkého Krtíša, ktoré s hrou Júliusa Barča-Ivana Matka prekvapilo aj na tohoročnej celoštátnej prehliadke Exit 2013 v Levoči. Krtíšski herci otvoria festivalové podujatie v Hriňovej a zahrajú aj stredoškolákom v Podbrezovej. Ani tento rok nebude chýbať profesionálne divadelné teleso. Na prvý festivalový večer sme zaradili inscenáciu Mestského divadla zo Žiliny, ktoré sa na Divadelnej Chalupke predstaví po prvýkrát. Kto by nepoznal kultový a najznámejší slovenský muzikál  Maľované na skle? V réžii Antona Šulíka sa predstaví plejáda výborných mladých hercov, z ktorých viacerých poznáte aj zo známych televíznych seriálov. Takže pozývam všetkých milovníkov divadla na predstavenia tohoročnej ponuky.

(MK)


 

Stroskotaná rodina v Očistci alebo mladí na Chalupke

Mladí divadelníci hrajúci pre svojich rovesníkov patria k Divadelnej Chalupke od prvého ročníka. Vždy priniesli zaujímavé inscenácie so svojimi pohľadmi na svet. 

BREZNO. Nezabudnuteľné boli predstavenia divadiel D-Efekt z Dubového, Šesť Pé z Partizánskeho či Divadla Zasesmelendve z Nitry.

Monodrámy mladých v synagóge

V tomto ročníku sa nám tiež predstavia mladí tvorcovia. Ako býva dobrým zvykom, k mladým patrí aj odvaha skúšať nové veci, témy i priestory. Aj preto sa mládežnícke predstavenia budú diať v breznianskej synagóge, ktorá každoročne počas Divadelnej Chalupky ožíva a mení sa na zaujímavý divadelný priestor.
   „Keď sme uvažovali o prepojení oboch spoluorganizátorov – DSJCH a Hriňovského divadla – nahrali nám do karát sami mladí, ktorí vzišli z týchto súborov,“ hovorí dramaturg festivalu Maroš Krajčovič. „Obaja protagonisti programu Monodrámy mladých robili svoje prvé divadelné kroky práve pod krídlami týchto súborov,“ dodáva. Obaja spojili svoje mladé životy s divadlom a obaja študujú herectvo.
Purgatórium
Prvý z mladých hercov je poslucháč  Akadémie umení v Banskej Bystrici Matej Struhár z Brezna, ktorý sa predstaví svojím autorským ročníkovým predstavením Purgatórium. Mladý umelec sa v ňom zamýšľa nad otázkami, či je možné odčiniť, ospravedlniť, vyrovnať sa s tým, ak vo svoj prospech človek inému vedome alebo nevedome ublíži.
   Sám o tom hovorí: „Tak, ako máme zvyk sa nad prírodu vyvyšovať, snažíme sa robiť všetko pre to, aby sme sa mali lepšie. To je nám prirodzené. Otázkou ostáva, či to, čo činíme pre svoj prospech, neškodí niekomu alebo niečomu inému. Ak sme vedome či nevedome čo i len raz ublížili, ostáva to v nás zakorenené. Možno na to nemyslíme nepretržite, ale niekedy sa nám to v mysli vynorí. Kresťanská - katolícka cirkev tvrdí, že si stačí vinu priznať a bude všetkým pred Bohom odpustené. Podľa môjho názoru sa treba z tej viny poučiť a uvedomiť si ju aj s následkami.“
Viera, však to bude lepšie?
Vierka Farbiaková pochádza z Hriňovej a je absolventkou nitrianskeho konzervatória. Aj jej predstavenie Viera, však to bude lepšie? je reflexiou na vlastnú životnú skúsenosť. Toto autobiografické dielko vzniklo na základe jedného veľmi úprimného a otvoreného rozhovoru so spolužiačkou Luciou Ondráškovou. Vierka sa nebála rozprávať o svojich problémoch. Povedala si, že sa nebude mlčky prizerať, ako sa rozpadáva jej rodina. Rodina, ktorá navonok išla ostatným príkladom. „Nechápala som to, že pred druhými sme pôsobili ako ideál, ale keď sa dvere nášho bytu zatvorili, bolo všetko úplne iné,“ hovorí Vierka.
   Táto téma určite nie je cudzia ani mnohým z nás. Keď hľadáme oporu v najbližších a nedostaneme ju, keď túžime po objatí blízkeho a on to nespraví, keď sa nemáme doma komu vyplakať na remene...  Vierka sa vyrozprávala Lucii a ona to všetko napísala do dramatickej podoby. Monodráma bola na svete a Vierka ňou úspešne ukončila konzervatórium.
   Program Monodrámy mladých sa bude konať vo štvrtok 19. septembra v synagóge nielen dopoludnia pre stredoškolákov, ale aj vo večerných hodinách pre širokú verejnosť.
Stroskotanci Napočkanie
Poľský dramatik a spisovateľ, predstaviteľ tzv. absurdnej drámy Slawomir Mrožek pred necelými dvoma týždňami opustil tento svet vo veku 83 rokov. Patril medzi najuznávanejších svetových dramatikov a prozaikov. Jeho satirický pohľad, cit pre absurditu a až neskutočný zmysel pre prekvapujúce pointy spôsobili, že za komunistického Poľska sa hovorievalo: „Niečo také by nevymyslel ani Mrožek.“ Česť jeho pamiatke.
   Na základe jeho hry Na šírom mori vznikla inscenácia ambiciózneho mladého telesa Napočkanie z Tlmáč Stroskotanci. Pôvodná hra bola síce napísaná už v roku 1961, no súbor po nej siahol hlavne preto, že má stále čo povedať. Autor v nej brilantne demonštruje, ako sa dá pomocou demagógie presadiť aj úplný nezmysel. Nuž, čo trápilo Mrožka pred päťdesiatimi rokmi, to trápi kolektív súboru v súčasnosti.
Problémy minulosti sú stále prítomné
Kolektív súboru Napočkanie tvorí skupina ľudí, ktorí v minulosti už spolupracovali na rôznych divadelných inscenáciách, čiže dôverne poznajú svoje silnejšie, ale aj slabšie stránky. Takmer všetky dievčatá navštevovali, alebo navštevujú literárno-dramatický odbor v ZUŠ Levice, kde hrali v inscenáciách v réžii Štefana Jurču a Renaty Jurčovej. Zároveň štyri z nich spolu hrali v predstaveniach súboru GAV Levice. Touto inscenáciou chcú vyjadriť svoj postoj k našej skutočnosti.  
   Divadlo Napočkanie vzniklo ako súbor divadla mladých pri MsKS v Tlmačoch. V minulosti súbor režijne viedli Pavel Graus a Anton Korenči. Súbor vytvoril niekoľko zaujímavých predstavení, napríklad Glowackého Popolušku alebo Alicu v krajine zázrakov v úprave Miloša Janouška. Po určitej odmlke, spôsobenej aj odchodmi viacerých členov, sa súbor rozhodol nadviazať na predchádzajúcu činnosť.
   „Keď ma súbor oslovil, aby som režíroval, spomenul som si po počiatočnom hľadaní práve na tento text. Kedysi, keď som účinkoval v divadelnom súbore v Nitre, som hral aj v hre Na šírom mori,“ hovorí režisér Stroskotancov Štefan Jurča a pokračuje: „Hrali sme ju na konci socializmu (netušiac, že sa blíži jeho koniec) a chceli sme poukázať na tému manipulovania a zneužívania. Mali sme problém, aby sme hru mohli vôbec uviesť, Mrožek bol dlho zakázaný autor, ale predsa - situácia v socializme už trochu mäkla. Napriek tomu nás s touto inscenáciou neradi videli na súťažiach. Keď sme robili napríklad rozhovor do televízie, spomenuli sme, že plánujeme uviesť túto hru. V telke išiel celý rozhovor, ale túto časť vystrihli. A teraz sa mi zdala tiež aktuálna, pretože tie problémy sa mi zdajú stále prítomné. Bol som zvedavý, ako na hru zareaguje mladá generácia - a bol som príjemne prekvapený, ako nadšene ju prijali a ako si v nej nachádzali svoje témy. A bolo rozhodnuté... Nuž a teraz sa veľmi tešíme na Brezňanov a veríme, že oslovíme aj ich.“
   Nám neostáva nič iné, ako dodať, že hru Stroskotanci uvidia diváci v piatok 20. septembra. Podobne, ako vo štvrtok, budú dve dopoludňajšie predstavenia pre stredoškolákov a dievčatá z Tlmáč vystúpia vlastne ako posledné v rámci festivalu v Brezne.
(MRK)
fotogaléria   TU