Elena HOLÉCZYOVÁ

Elena HOLÉCZYOVÁ
 
rod. Hollá, dcéra dramatika Jozefa Hollého, sestra režiséra Martina Hollého st.) (* 23. január 1906 Moravské Lieskové  5.december 1983 Praha) bola textilná výtvarníčka, dramatička, scénaristka, režisérka. Žila v Brezne v rokoch 1928 až 1948. Všestranne orientovaná umelecká osobnosť zakladateľského významu, popri textilnom výtvarníctve, čipkárstve a i. činnosti sa venovala aj písaniu odbornej a umeleckej literatúry. V tomto smere sa ako dramatická autorka prezentovala vlastnými i upravenými rozhlasovými hrami a filmovými scenármi. Pre rozhlas upravila populárnu ľudovú veselohru svojho otca Jozefa Hollého Kubo (1944,1950). Autorka filmových scenárov, rozhlasových prednášok o obliekaní, bývaní, ľud. umení a umeleckom priemysle, kostýmov a choreografických príprav pre divadlo a filmy. Od roku 1945 členka Zväzu slov. výtvarných umelcov. Roku 1976 ocenená titulom Národná umelkyňa.
Pod jej vedením dosiahlo breznianske divadelníctvo v medzivojnovom a vojnovom období najväčšie úspechy. Všetci pamätníci tohto obdobia obdivujú jej spôsob práce a prístup k ľuďom. „To bola prvá režisérka, ktorá pomohla hercom vytvoriť charakter postáv“. (V.Zibrínová) Ako režisérka dosiahla E.Holéczyová skutočne celoslovenskú úroveň, čo zhodne konštatujú všetky rozbory na divadelných závodoch. O jej pozícii v slovenskom ochotníckom živote hovorí i ten fakt, že bývala členkou poroty na divadelných závodoch v Martine, kde väčšinou zasadali profesionálni pracovníci.
Holéczyová sa ako prvá v slovenskom divadelníctve pokúsila cieľavedome a na princípe výtvarnej štylizácie využiť pre slovenské javisko nádheru folklóru – jeho výtvarných, piesňových i tanečných produktov. Prekročila rámec „naturálne“ využívaného kroja a povýšila ho na divadelný kostým, ktorý popri svojej kráse plnil aj charakterizačnú funkciu postavy, prostredia i príbehu. Takto premosťovala novodobú divadelnú tradíciu so starobylou, pomaly už zabúdanou tradíciou ľudového divadla pracujúceho na znakovom princípe.
Tesne po oslobodení však E.Holéczyová z Brezna odchádza. Tým sa uzaviera jedna kapitola dejín breznianskeho ochotníctva, kapitola veľmi úspešná.
1931 – Foder _ Walter: Kostolná myš
1934 – J.G.Tajovský: Ženský zákon
1935 – H.Kistemaeckers: Bieženka
              M.Begovič: Boží človek (spolu s M.Húskovou)
1936 – F.Urbánek: Krutohlavci  
              B.Nusič: Pani ministrová   
              J.G.Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda
1937 – I.Stodola: Svätopluk
             VHV: Milica Nikoličová            
              F.Urbánek: Rozmajrín
1939 – J.Hollý: Černová
1940 – Drotárik
              K. a J.Čapkovci: Zo života hmyzu
1941 – J.Chalupka: Kocúrkovo
1942 – E.Holéczyová: Vynášanie Moreny
1943 - P.Zván: Ajhľa, človek a M.Rázus: Júlia (úryvky a výstupy)
             E.Holéczyová: Ohlášky
1946 – J.Dubíny: Šli bojovníci (pásmo)


Viac tu: http://dsjchbrezno.webnode.sk/elena-holeczyova/