Dlhoročný kamarát, priateľ a "dvorný" fotograf.

 
Filip Lašut, Vrútky, fotograf – 65 rokov
18. 2. 1945 * -  14.4.2012+

 
      slávil úspechy najmä v divadelnej fotografii, ako aj v dokumentovaní obcí a miest v Eúrópe. "Otec sa vracal z pracovnej cesty, chceli sme využiť pekné počasid. Bol fotografovať kostoly do pripravovanného kalendára od Skalice až po Martin. Fotografiu miloval a položil za ňu aj život," povedal fotografov syn Michal Lašut.
Jeho fotografické začiatky sú spojené s fotoateliérom u Horníka v Martine, na Učňovskej škole v Poprade študoval teóriu fotografie u Bendíka (1961 – 1963). Krátko pracoval v ČTK v Bratislave, v Martine v Slovenskom národnom múzeu, až zakotvil na 24 rokov v Matici slovenskej v Martine (od roku 1968), keď ho na jeseň roku 1968 M. A. Kováč zavolal fotografovať Scénickú žatvu – a tak sa upísal slovenskému ochotníckemu divadlu na celý život. Fotografoval vecné zbierky i výtvarné diela SNLM, literárne a umelecké podujatia, výstavy a semináre. Jeho učiteľom bol majster dokumentárnej a múzejnej fotografie Ján Dérer, vzorom mu bol aj divadelný fotograf martinského divadla Jaroslav Barák. Po 16 rokoch odišiel do Popradu doplniť si vzdelanie na stredoškolské (1976 – 1978). Vyše 40 rokov sa venuje divadelnej fotografii, divadelné predstavenia zaznamenáva prostredníctvom čiernobielych fotografií. Čiernobiela fotografia podľa neho vyjadruje divadlo lepšie ako farebná, lebo zachytáva hru svetla, tieňa i kontrastu. Jeho meno je nerozlučne späté s vrcholnou celoštátnou prehliadkou Scénická žatva v Martine (na tomto festivale mal aj niekoľko výstav fotografií), ale aj s inými súťažami a festivalmi doma (Palárikova Raková, Gorazdov Močenok, Belopotockého Mikuláš, Divadelné Šurany, Hviezdoslavov Kubín) i v zahraničí. Vystavuje samostatne i na kolektívnych výstavách doma (Vrútky, Martin, Čadca, Bratislava, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Nitra, Brezno, Močenok, Trebišov, Detva, Skalica) i v zahraničí (od japonskej Yokohamy cez New York, Paríž až po Moskvu, viackrát v Nemecku), na rôznych divadelných a krajanských prehliadkach. Od roku 1992 pôsobí aj ako dokumentátor prehliadky Európskych dní divadla v nemeckom Paderborne. Z jeho bohatej editorskej činnosti spomeňme knižnú publikáciu Záujmová umelecká činnosť (Osvetový ústav, 1982), dva kalendáre so snímkami ochotníckych predstavení a Pochôdzkového divadla v Martine, mnohé skladačky a pohľadnice slovenských miest i obcí s ich kultúrnymi pamiatkami (budovy, miesta a zástavba obcí a miest, súvisiace s kultúrnou históriou a literatúrou vrátane múzeí a literárnych i obecných pamätníkov), životopisné leporelá našich národných a kultúrnych dejateľov, zbierky múzeí či papierové bábkové divadlo. Je dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra ako fotograf Scénickej žatvy. Svoje fotografie publikuje od roku 1968 i v časopise Javisko, ktorý vydáva NOC. V roku 2005 mu na Palárikovej Rakovej udelili Zlatú medailu Jána Palárika, na Gorazdovom Močenku Cenu Kredivu. V tom istom roku ho generálny riaditeľ Národného osvetového centra poctil Medailou D. G. Licharda, ktorú mu odovzdali na Scénickej žatve. Pri 40. jubileu fotografovania ochotníckeho divadla v roku 2008 pripravil putovnú výstavu 40 rokov s ochotníkmi, ktorá putovala po rôznych divadelných prehliadkach doma aj v zahraničí.