Peter SCHERHAUFER (*31.6.1942  +29.6.1999)
 
Absolvent Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne (1968). 
Pôsobiská:
1967 - 1970 kabaretné divadlo Večerní Brno
1970 - 1972 Divadlo SNP Martin
1973 zakladajúci člen divadla Husa na provázku, neskôr Divadla na provázku v Brne
1977 - 1979 viedol režisérske kurzy pre ochotníkov, z ktorých vyšla silná skupina amatérskych tvorcov, ktorá výrazne ovplyvnila ochotnícky divadelný život
Hosťoval v mnohých slovenských profesionálnych i ochotníckych divadlách a  s o súborom brnenského experimentálneho divadla sa zúčastnil na všetkých významných festivaloch a prehliadkach  v Európe.
V deväťdesiatych rokoch sa stal vedúcou osobnosťou JAMU a ako vedúci ateliéru réžie a dekan urobil maximum pre skvalitnenie vysoko-
školskej prípravy študentov.
Zomrel 29.6.1999 v Brne.
Z hľadiska slovenského divadelníctva treba z rozsiahleho diela P.Scherhaufera vyzdvihnúť najmä  jeho projekt  Svetová klasika,  ale po slovensky a Slovenská klasika ale inak - oba vznikli v spolupráci s DSJCH.
J.Záborský: NAJDÚCH (24.11.1973)
Hru inscenoval emotívne i racionálne zároveň. Akceptoval "krutosť a tragičnosť", na ktorej autor vybudoval svoj neveľmi veselý veseloherný príbeh vyčítaný v ktoromsi kalendári, a nastavil tak zrkadlo obmedzenosti, egoizmu a ľahostajnosti nielen včerajšej sociéty, ale aj našej spoločnosti.
G.K.Zechenter - Laskomerský: KOMÉDIE BEZ ZAĽÚBENIA I SO ZAĽÚBENÍM alebo Slovenské pletky vo viacerých spletoch (6.6.1974)
Scherhaufer v inscenácii schuti ironizoval a parodizoval život i divadlo.
J.I.Bajza: RENÉ MLÁDENCA PRÍHODY A SKÚSENOSTI (27.9.1975)
Scherhaufer vychádzal z tradícií Chalupkovcov v inscenovaní slovenskej klasiky, z rázu regiónu, v ktorom súbor pôsobí a z premisy, že drmaturgia amatérskeho divadla musí byť odlišná od repertoáru profesionálnych divadiel. Texty vyberal s vedomím vzostupnej obtiažnosti, od hry málo hranej (Najdúch), cez nehrané a zabudnuté aktovky (Zechenter) až po "nedivadelný" text románopiscu J.I.Bajzu. Inscenácia čerpala z fondov ľudového zvykoslovného, najmä fašiangového divadelného prejavu.
C.Goldoni: SLUHA DVOCH PÁNOV (16.4.1977)
Goldoniho ľudové divadlo inšpirované commediou dell arte výborne obstálo v horehronskom kostýmovaní a lokalizovaní. Predstavenie sa hralo bez prestávky, prúd vtipov, gagov bol prudký, ako sánkovačka z tatranských svahov.Postupy nášho zvykoslovného i ľudového divadla sa vynikajúco zhodli s Goldoniho poetikou.

M.Cervantes: DON QUIJOTE DE LA MANCHA (10.2.1978)
Bola to jeho breznianska labutia pieseň. Divadlo so všetkými znakmi Scherhaufera režiséra i pedagóga. Bol to tak trochu chalupkovský pohľad na bláznovstvá múdrych, bola to scherhauferovská "donquichodiáda podľa najnovšej módy".


Viac tu: http://dsjchbrezno.webnode.sk/peter-scherhaufer/