Spálená večera

Pozitívnou črtou v Kovačevičovej hre Spálená večera je, že autor nestráca humor, aj keď je to často smiech cez slzy. Divák prežíva ilúziu priemerného dňa priemernej srbskej rodiny, ale aj tu nastáva rozčarovanie z toho, že nie klišé nejakých rodinných vzťahov, ale banalita úpadkových mravov, samozrejme súvisiacich s beštialitou predchádzajúcich čias, posúva a rieši dramatický príbeh kovačevičovského levelu zo šachovnice života. 

Je to len o spálenej večeri, alebo o spálených vzťahoch? V jednej recenzii o hre sa napísalo: Keby k nám Spálená večera neprišla, museli by sme ju vymyslieť. Vidieť, zahrať, prežiť! a cítiť pritom bolestno-sarkastický úsmev autora, ktorý odkiaľsi sleduje toto divadlo sveta a tento svet, ako divadlo.