O nás
Divadelný súbor Jána Chalupku patrí medzi najstaršie a najaktívnejšie ochotnícke divadelné súbory na Slovensku. Na scéne pôsobí nepretržite už viac ako 100 rokov. Dlhé roky pracoval pri Dome kultúry v Brezne, dnes vystupuje ako občianske združenie a momentálne má okolo 50 aktívnych členov. Pri súbore vyvíja svoju činnosť aj Štúdio mladých, ktoré zastrešuje záujemcov hlavne zo žiakov stredných škôl.
Súbor v minulosti spolupracoval s významnými profesionálnymi umelcami, režisérmi Petrom Scherhauferom, Ivanom Petrovickým, Igorom Cielom, Romanom Polákom, Matúšom Oľhom, Ivanom Hansmanom, Jánom Sládečkom, Ľuboslavom Majerom a so scénickými výtvarníkmi Jozefom Cillerom, Alešom Votavom, Petrom Hudákom, Jaroslavom Valekom. Viaceré inscenácie, ktoré so súborom pripravili sa zapísali do dejín slovenského ochotníckeho divadla. Súbor získal desiatky ocenení z divadelných festivalov a prehliadok na Slovensku i v rámci Jiráskovho Hronova, bývalej celoštátnej divadelnej prehliadky do roku 1990. Je trojnásobným držiteľom Ceny za tvorivý čin roka, udeľovanej na Scénickej žatve v Martine do roku 2016.
Cena za tvorivý čin roka
Svadba pod kohútom
1982
autor: Samo Tomášik
réžia: Roman Polák
Hriech
1985
autor: Jozef Gregor Tajovský
réžia: Ľuboslav Majera
Zberné stredisko
1989
autor: Dušan Kovačevič
réžia: Ľuboslav Majera
Cena Jozefa Kronera
Spoločnosť Jozefa Kronera udeľovala v rokoch 2004 až 2014 Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle.
Sme hrdí na našich členov, ktorí získali toto ocenenie.
Úspešní aj v zahraničí
Divadelný súbor Jána Chalupku je známy i tým, že sa systematicky venuje uvádzaniu hier slovenských klasikov, zabudnutých autorov, či novým pohľadom na ich rezonanciu v dnešnej dobe. Veľmi úspešne sa s nimi prezentoval na festivaloch v zahraničí – Agrigento (Sicília), Gent (Belgicko), Gruzínsko, Dánsko, Chorvátsko, Poľsko, Česká republika, Srbsko, Maďarsko.
Jeho doménou sú však predstavenia, ktoré pravidelne uvádza medzi našimi Slovákmi žijúcimi na Dolnej zemi – Rumunsko, Maďarsko a hlavne v Srbsku – Vojvodine, kde s Divadlom VHV v Báčskom Petrovci udržiava dlhoročnú spoluprácu.
Divadlo
V tme svieti kľúčová dierka
láka zvedavosť :
Veď pán Chalupka tam píše
a prežíva muky
vidí vyššie a jeho ruky
hnietia podoby doby…
KOCÚRKOVO DODNES ŽIJE !
V tme svieti kľúčová dierka
láka zvedavosť :
Tajomné dvierka, za nimi svet
ako hosť .
Odľudštené kulisy
a herci akísi
istí neistotou
stotožňujú sa s tichom javiska
či chaosom
oponujú či nahrávajú
smejú sa cez slzy
clivo aj s pátosom .
Divadlu načim prítmie ,
aby sme lepšie videli …
Cez kľúčovú dierku do tmy
nech znejú gestá zo snov –
krásnych bláznov !
Pavol Mária Kubiš
venujem breznianskym ochotným priateľom – divadelníkom
Akí starí sú breznianski ochotníci?
Na túto otázku vám nik správne neodpovie.
Každý si iný rok považuje. Žiadny divadelný „starúš plesnivec“ si najstaršie horehronské divadelné dejiny presne nepamätá. Väčšina historikov sa drží prameňov. Uznávajú len čierne na bielom. Lenže divadlo bolo vždy pestrofarebné, rozliate v čase i priestore. Divadelná matrika nikde na svete neexistuje. Nemajú ju ani Brezňania.
Podľa dobovej tlače by si mesto mohlo ako dátum zrodu ochotníctva nárokovať rok 1844. Vtedy vraj zahrali aj štrnásťročnú prvotinu svojho dušpastiera Jána Chalupku Kocúrkovo.
Lenže poruke máme aj doklad, ktorý dátum breznianskych divadelných krstín posúva o štrnásť rokov dozadu. Aj vtedy sa vraj hralo Kocúrkovo. Túto informáciu nehľadajte v dákom horehronskom plátku, lež v zábavnej prílohe Pressburger Zeitung (Prešporských novín). Tam sa spomína, že Kocúrkovo sa hralo roku 1830 v Brezne s veľkým úspechom, dokonca dvakrát!
Ak to bola pravda, prvé kroky breznianska Tália urobila v rovnakom čase ako liptovsko – svätomikulášska. No spomínaný príspevok bol anonymný a pripomínal čitateľom, že práve vyšla veselohra s názvom Kocúrkovo, a je to „radostný dar pre náš ľud“. Radostný preto, lebo od Palkovičovej hry na zasmiatie pre pána i sedlika Dva buchy a tri šuchy minulo už tridsať rokov. Recenzia pripisovala Kocúrkovo profesorovi Slavkovskému.
Historik Ján V. Ormis „vyšľakoval“, že onen anonym bol sám Chalupka. Sám robil reklamu svojej prvotine. No keďže ju sám sebe upieral a pripisoval mŕtvemu kolegovi, všakovako zavádzal čitateľov, nedá sa celkom veriť ani jeho informácii, že Kocúrkovo s veľkým úspechom zahrali v slobodnom kráľovskom meste Brezne. Na druhej strane je pravda, že Chalupka sa svojich farníkov bál. Veď si naň cirkevnej vrchnosti sťažovali, aby „kocúrkovské knižky a komédie nevydával – ze svých duší, čo ho chovají, posmech nečinil…“
Iného svedectva okrem tohto autorovho o predstavení Kocúrkova v Brezne roku 1830 nemáme. Preto sme breznianske divadelné dejiny ochudobňovali o štrnásť rokov. Musíme si priznať, že v iných prípadoch sme boli ako divadelní historici veľkorysejší. Ako doklady prvých predstavení sme uznali oveľa menej hodnovernejšie pramene, než je toto Chalupkvo anonymné, chálitebné vyzdvihnutie svojej veselohry a pohotovosť breznianskych amatérov. Preto opravujem svoj názor. Áno, prvé ochotnícke predstavenie v Brezne bolo už roku 1830. A bolo to Kocúrkovo.
Ako teda?
Chalupka žil v Brezne od roku 1824 do smrti (1871). Celé dramatické dielo napísal tu, no všetky hry doma nevidel. Veď dodnes ich breznianski herci svojmu obecenstvu v celom rozsahu nepredstavili. Darmo, aj o klasických hrách platí, že nie všetko, čo sa leskne je zlato.
Zato však novodobí divadelní nadšenci sa k odkazu tvorcu slovenskej veselohry hlasno hlásia. Svoj súbor pomenovali po ňom. Aby zachovali tradičné zmätky okolo vzniku novodobej divadelnej tradície, nehlásia sa k prvým predstaveniam po vzniku Československej republiky – už roku 1919 bolo niekoľko predstavení Urbánkových hier – ale svoju kroniku si Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezna, skratka Chalupkovci, začali písať až od roku 1923. Oslavujú „iba“ 85 rokov. Keby brali vážne a doslova slová svojho patróna, mohli by na svoju počesť a slávu divadelného Brezna tento rok vystreliť 178 sálv.
Brezňania si veľkoryso robia „kocúrkoviádu“ z vlastných zásluh.
Ladislav Čavojský
k 85. výročiu DSJCH